GAPS protokol pre dojčatá

Prečo má moje dieťa ťažkosti?

Rôzne zdravotné problémy u dojčiat súvisia s presakovaním čriev, ako aj s úlohou dojčenia vo vývoji imunitného systému dieťaťa. Zdravie detského mikrobiómu je úzko späté so zdravím a kvalitou mikrobiómu rodičov a hlavne matky – vyslovene. Počas pôrodu, keď dieťa prechádza pôrodným kanálom, jeho telo sa pokryje baktériami, ktoré existujú v matkinej vagíne. Flóra, ktorú matka odovzdá dieťaťu je kombinácia jej vlastnej flóry a flóry otca dieťaťa, ktorý matke odovzdáva svoju flóru počas pohlavného styku. 

S prvým dychom dieťa baktérie,  ktoré pokryjú jeho telo počas pôrodu, vdýchne, prehltne a tie následne osídlia jeho tráviaci trakt. Pokiaľ má matka kompromitovaný mikrobióm osídlený prevažne oportunnou flórou, odovzdá takúto flóru svojmu dieťaťu. Takmer sterilný tráviaci trakt dieťata, tak nedostal šancu na prísun zdravých baktérií, ktoré majú za úlohu mu pomôcť prospievať. Je preto nevyhnuté, aby prvotným cieľom matky počas prípravy na počatie,  v tehotenstve a v období po pôrode bolo dbať na správnu výživu, podporu črevnej flóry a starostlivosť o svoj organizmus vrátane vyhýbania sa toxínom vo svojom okolí a v produktoch osobnej hygieny. Pred pôrodom je dôležité kolonizovať črevo matky prospešnými baktériami, aby sa zaručila vhodná bakteriálna komunita, ktorá sa prenesie na novorodenca pri narodení.

Úloha dojčenia vo vývoji črevnej flóry

Ďalší vývoj po pôrode závisí od toho, či je dieťa dojčené alebo nie. Materské mlieko je nenahraditeľné pri poskytovaní všetkých živín, hormónov, baktérií, kmeňových buniek a stoviek tisíc bioaktívnych prvkov, ktoré poháňajú a tvoria mozog, orgány a imunitný systém dieťaťa. Zdravie, rast a vývoj dieťaťa závisí od nutričných vlastností materského mlieka. 

Ľudské materské mlieko obsahuje všetko, čo dieťa v rannom štádiu života potrebuje – lipidy, uhľohydráty, bielkoviny vrátane enzýmov a endogénnych peptidov, ktoré hrajú dôležitú úlohu vo vývoji gastrointestinálneho traktu, imunitného systému a mozgu dieťaťa. Materské mlieko je probiotickou potravinou s množstvom živých baktérií a organizmov, ktoré formujú črevný mikrobióm dojčiat. Žiadna dojčenská výživa ho nedokáže napodobniť. To je dôvod, prečo sa u dojčených detí vyvíja zdravšia črevná flóra ako u detí kŕmených umelým mliekom.

Priepustné črevo u dojčiat

Deti sa rodia s nezrelým imunitným systémom a nezrelou ochrannou funkciou črevnej bariéry. Počas niekoľkých prvých mesiacov života dochádza k postupnému znižovaniu priepustnosti čriev dieťaťa, pričom najväčší pokles (uzavretie čreva) je približne v 22. týždni. Preto je dôležité vyhýbať sa  mikrobiálnym a dietetickým alergénom (toxínom zo stravy a okolitého prostredia) aspoň dovtedy, kým črevná stena dostatočne nevyzrie (22. týždeň života). 

Časté užívanie antibiotík narušuje krehkú vyvíjajúcu sa flóru dieťaťa a tá preto nemôže črevnú stenu chrániť.  Oportúnne patogény začnú bujnieť a nekontrolovane produkovať toxické látky. Výsledkom je poškodenie črevnej výstelky a následne jej „presakovanie“.

Črevná flóra je strážcom správneho fungovania tráviaceho systému. Nedostatočná črevná flóra a narušená črevná bariéra  spôsobuje, že dojčatá sú náchylné na alergie, astmu, ekzémy, imunitné dysfunkcie a poruchy nervového systému. Preto hlavným cieľom, ako tomuto predísť, je zamerať sa na uzavretie črevnej steny a uzdravenie črevnej flóry.

Úloha dojčiacej matky je v tomto ohľade prvoradá. Jej mlieko je nositeľom, ako aj pre dieťa prospešnych komponentov, tak aj toxínov, bioaktívnych molekúl a mikrobiálnych a dietetických antigénov (zložky, na ktoré je matka alergická), ktoré môžu u dieťaťa spustiť imunitnú aktiváciu a prozápalové reakcie. Preto je dôležité, aby sa im matka vybýbala.

Environmentálne a dietetické toxíny, antibiotiká a málo výživná strava spúšťajú reťazec degeneratívnych zmien, ktoré zhoršujú schopnosť črevnej steny tráviť a absorbovať živiny. Preto, ak aj dieťa skonzumuje dostatočné množstvo jedla, môže to viesť k podvýžive, čo vyústi do tzv. „neprospievania“.

Faktory, ktoré pozitívne ovplyvňujú mikrobióm dieťaťa, zahŕňajú:

• vaginálny pôrod
• dobré zdravie, výživa a zdravý mikrobióm matky
• dlhé trvanie dojčenia
• absencia antibiotickej liečby počas prenatálneho aj postnatálneho obdobia
• absencia užívania protizápalových liekov (ako je ibuprofén) a steroidných liekov
• zavádzanie príkrmov podľa GAPS protokolu

zavádzaNie príkrmov podľa GAPS protokolu pre dojčatá

GAPS protokol pre zavádzanie príkrmov trvá približne 10 týždňov, v závislosti od toho, ako dieťa toleruje nové potraviny. Pred tým, než s príkrmom začnete, urobte dieťaťu test citlivosti na pokožke!

Pred spaním odoberte kvapku jedla pomocou špáradla a potrite ním zápästie dieťaťa na vnútornej strane (ak je testované tuhé jedlo, roztlačte ho a zmiešajte s trochou vody). Nechajte kvapku jedla zaschnúť a uložte dieťa do postele. Ak je ráno na koži nejaká zúrivá červená reakcia, vyhnite sa tomuto jedlu niekoľko týždňov a potom test zopakujte.

Pre deti, ktoré sú dojčené sa prvé príkrmy môžu zavádzať približne od 6 mesiacov. Deti, ktoré sú kŕmené umelým mliekom môžu začať už od štyroch mesiacov. Nasledujte však svoj inštinkt a náznaky dieťaťa, ktoré môže mať záujem o príkrm skôr. Moje deti boli obe dojčené a s príkrmami sme začali v období okolo päť a pol mesiacov, pretože obaja boli, a stále sú, riadni papáci.

Ako prvý sa zavádza slabý kurací vývar bez soli (len tekutá zložka). Kurací vývar je najjemnejší na žalúdok a trávenie a preto sa odporúča, ako prvý. Ak dieťa toleruje kurací vývar dobre, je možné postupne zaviesť hovädzí alebo jahňací vývar.

1. Prvý týždeň začnite s malým množstvom 1-2 čajové lyžičky denne vždy pred dojčením. Aby si dieťa začalo zvykať na príkrm, dávajte prsník za odmenu. Ak dieťa takéto množstvo toleruje, postupne ho zvyšujte a kŕmte dieťa vývarom niekoľkokrát denne.
   Ak je všetko v poriadku, môžete pridať 1-2 Čl  čerstvo vylisovanej zeleninovej šťavy (riedenej trochou teplej vody) medzi jedlami, najlepšie nalačno. Začnite s 1 druhom šťavy – napríklad mrkvovou a potom skúste pridať trochu zelerovej šťavy alebo šťavy z bielej kapusty. Pamätajte, že treba robiť test citlivosti pred každým novým jedlom alebo tekutinou, ktoré zavádzate po prvýkrát.
2. Druhý týždeň – ak si dieťa dobre zvyklo na vývar a šťavy, môžete do vývaru pridať probiotickú šťavu (začnite s 1/2 Čl). Môže to byť šťava z kvasenej zeleniny ako je kyslá kapusta (nie však zelenina), srvátka z domáceho jogurtu (ak bábätko nemá alergiu na mlieko a mliečne výrobky), alebo použite kvalitné komerčné probiotické kapsule. Ak dieťa toleruje srvátku, môžete pridať domáci jogurt (1/2 Čl) fermentovaný 24 hodín. Ak sa dobre znáša jogurt, skúste domácu smotanu. Pridajte do jedálnička pyré zo zeleniny z vývaru. Uvarte zeleninu vo vývare a všetko spolu zmixujte. Vyhnite sa škrobovej zelenine – zemiaky, sladké zemiaky, yamy alebo paštrnák. Zeleninu vždy ošúpte a zbavte jadierok. 
3. Tretí týždeň – keď je dieťa pripravené, môžete prejsť na hustejšie pyré a pridať do jedla mäso (kuracie, rybie, kačacie, hovädzie atď.) a orgány (pečeň alebo srdce). Ideálne sú kože, tmavé mäso od kosti a väzivo z mäsa. Začnite zavázdať rybacie mäso aj s kožou bez šupín! Tiež pridajte 1Čl zrelého bio avokáda. Tuhé zložky (mäso) v polievke môžete rozmixovať alebo popučiť vydličkou. Príkrm by mal byť o čosi hustejší v tomto štádiu. Do pyré zmesy vždy pridajte trochu tuku (1 Čl) – akýkoľvek živočíšny tuk (bravčové sadlo, talov, šmalc, kačacia alebo husasia masť sú vynikajúce), olej z treščej pečene (asi 4-5 kvapiek), kokosový olej, ghí, za studena lisovaný olivový olej alebo ľanový olej. Pravidelne oleje a tuky striedajte.
4. Štvrtý a piaty týždeň – dôraz je na zavedenie surového bio žĺtka a vareného jablka. Dajte tomuto kroku viac času a sledujte akékoľvek reakcie mimo testu citlivosti kože – ako sú zmeny stolice alebo kožné vyrážky. Ak sa obávate kontaminácie zo surového žĺtka, použite aspoň mäkké uvarené žĺtky. Pridajte 1/2 žĺtka do pyré alebo polievky.
   Keď sú všetky doposiaľ zavedené potraviny dobre znášané, môžete pridať zrelé varené jablko bež šupky. Jablko uvarte vo vode a podávajte s dostatočným množstvom tuku podľa výberu. Začnite s niekoľkými lyžičkami  pyré denne a pozorne sledujte zmeny stolice alebo kožné reakcie.
5. Šiesty a siedmy týždeň – hlavným dôrazom týchto dvoch týždňov je zvýšenie množstva, ktorým dieťa kŕmite a odstavenie od umelého mlieka, ak dieťa nie je dojčené. Ak dojčíte, pokračujte. Zvýšte jogurt alebo smotanu na 3 Čl s každým jedlom; vaječné žĺtky zvýšte na 2 denne, pridávajte ich do polievky, zeleninového pýré alebo mäsového vývaru; zvýšte množstvo mäsa a zamerajte sa na väzivové a želatínové mäso.
6. Ôsmy a deviaty týždeň – zvyšujte mnoštvo, ktorým dieťa kŕmite. Dieťa by si malo pomaly na stravu zvykať a prejavovať zvýšený záujem o jedlo . Hlavným dôrazom týchto dvoch týždňov je pridanie GAPS ‚intro‘ palaciniek s orechovým maslom a zavedenie surovej zeleniny.  Zvýšte čerstvé zeleninové šťavy a skúste do nich pridať šťavu zo surového jablka. Na zahryznutie pridajte mäkké časti surového hlávkového šalátu a surovú ošúpanú rozmixovanú uhorku najlepšie do zeleninových polievok alebo pyré. Keď sú tieto dve zeleniny dobre znášané, môžete pomaly pridávať ďalšiu surovú zeleninu povolenú na GAPS úplnej diéte  — mrkvu, zeler, kapustu, papriku, kaleráb atď. 
7. Desiaty týždeň – hlavným dôrazom je pridanie miešaných vajec, surového jablka a surových zrelých banánov. Pokračujte a zvyšujte množstvo predchádzajúcich potravín. Miešané vajíčka uvarte do mäkka v hojnom množstve tuku. Podávajte vajíčka s avokádom alebo varenou zeleninou, či surovou málo vláknitou zeleninou, ktorú ste skúsili v predchádzajúcom kroku. Pridajte zrelé, ošúpané surové jablko a surový banán s hnedými škvrnami na šupke.
8. Po desiatom týždni pridajte  domáci tvaroh vyrobený z vášho domáceho jogurtu. Ďalej môžete skúsiť GAPS ‚intro‘ chlieb, či banánové palacinky a do jedla už môžete pridať aj malé množstvo soli. Od tohto momentu pre dieťa nemusíte variť osobitne, pokiaľ sa vaša rodina stravuje podľa GAPS úplného protokolu. 

Typy na záver

• Kým zavediete všetky potraviny GAPS, je nevyhnutné pokračovať v dojčení aspoň do 1 roku veku vášho dieťaťa (ale aj dlhšie, ak môžete)
• Vyhnite sa ohrievaniu jedla v mikrovlnke
• Kupujte bio potraviny, vajcia, zeleninu a maso z voľného výbehu najlepšie od farmára, ktorému dôverujete
• Jedlá skladujte v sklenených nádobach nie plastových
• Okrem kožného testu citlivosti pozorujte stolicu dieťaťa a kožné prejavy po pridaní nového jedla. Hnačka alebo zápcha su indikátormi, že niečo nemusí byť v poriadku
• Vyhnite sa komerčným mliečnym fermentovaným potravinám a robte fermenty doma (jogurt, smotanu, kefír, kvasenú kapustu, karfiol, uhorky alebo mrkvu a inú kvasenú zeleninu)
• Ovocie podávajte mimo hlavného jedla, najlepšie medzi jedlami
• Nekupujte komerčné džúsy a šťavy a vždy si ich pripravte doma z vysoko kvalitných surovín.  Čerstvé šťavy spotrebujte do 30 minút